10 VECÍ, KTORÉ BY SME MALI VEDIEŤ O KLÍME
Klimatická zmena sa prejavuje už teraz. Informácie o tom, ako pristupovať ku jej riešeniu sa líšia a to aj preto, lebo sa k tejto téme vyjadruje široká verejnosť na rôznych diskusných fórach. Ale, čo je horšie, tak ani politici, či pracovníci na kľúčových ministerstvách nemajú jednotný názor, či zdroj informácií. Ponúkame 10 mýtov o riešení klimatickej zmeny. Máme príležitosť úspešne spojiť zmenu klímy s hospodárskym rastom, ale musíme prestať hľadať skratky a prijať konštruktívne opatrenia.
1
Neexistuje nič, čo by sme mohli urobiť alebo prestať robiť, aby sa zmena klímy zmiernila
Práve naopak. Najserióznejšie poznatky o zmene klímy pochádzajú z Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC.ch), s ktorým spolupracuje viac než 800 vedcov z celého sveta. Scenáre vývoja klímy, ktoré IPCC vytvára, presne hovoria o tom, čo sa stane, ak ľudia nebudú robiť nič a čo sa stane, ak budú produkovať menej skleníkových plynov. Takže stále je možnosť nepriaznivý vývoj klímy zvrátiť. Ale tých možností je menej, ako pred 10 rokmi a bude ich menej s každým ďalším rokom nečinnosti. Môžeme napríklad zvyšovať energetickú efektivitu budov, aby sme v nich potrebovali menej energií. Rovnako môžeme budovať viac obnoviteľných zdrojov energie – pretože CO2 uniká najmä pri vytváraní energie spaľovaním fosílnych palív. Takže toho, čo vieme robiť, alebo čo vieme prestať robiť, je viac.
2
Veď aj klimatológovia a vedci sa môžu mýliť
Samozrejme, podstatou vedy je neustále pochybovať o záveroch, ku ktorým vedci dospeli. Ale to neznamená, že ľubovoľná vymyslená teória má rovnakú váhu ako seriózna vedecká štúdia, najmä ak sa na nej zúčastnili desiatky či stovky vedcov z celého sveta, vzájomne kontrolovali svoje výpočty a závery, postup svojho uvažovania zverejnili a tak ich môže ktokoľvek skontrolovať. Záver vedy platí, kým sa nenájdu seriózne dôkazy, z ktorých sa dá vyvodiť iný záver. A zatiaľ všetky dostupné závery hovoria o tom, že klimatická zmena je skutočná a spôsobila ju – v sile , v akej sa prejavuje – ľudská činnosť.
3
Klimatické zmeny sa diali na Zemi odjakživa a dejú sa aj teraz, ľudia za nič nemôžu
Áno, je pravda, že chladnejšie a teplejšie obdobia na Zemi prebiehali opakovane počas jej 4,5 miliárd rokov trvajúcej existencie. A preto všetky seriózne modely vývoja klímy pre nasledujúce desaťročia s tým rátajú. Tieto teplotné zmeny v histórii Zeme však prebiehali postupne, stovky až tisíce rokov. Nárast teploty v dnešnom svete 2 prebieha veľmi rýchlo, rádovo v rokoch až desaťročiach a priamo súvisí s nárastom koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére3. No a nárast CO2 je zase priamo úmerný ľudskej aktivite – spaľovaniu fosílnych palív, ako sú uhlie, ropa, zemný plyn a pod.
4
Človek svojou činnosťou nevplýva na klímu
Práve naopak. V histórii Zeme prebiehali teplejšie aj chladnejšie obdobia (veď doby ľadové sú známy fakt), ibaže išlo o udalosti, ktoré prebiehali tisíce rokov – postupne. Aktuálne merania ukazujú, že Zem sa otepľuje veľmi rýchlo a môže za to najmä nárast koncentrácie oxidu (kysličníku) uhličitého (CO2) v atmosfére. A ten sa tam dostal v tak vysokom množstve práve vďaka ľudským aktivitám – predovšetkým spaľovaním fosílnych palív1. Napríklad na Slovensku má najväčší podiel na tvorbe emisií skleníkových plynov výroba energie – vykurovanie budov a podobne.
5
Existuje veľa teórií o tom, ako sa klimatická zmena prejaví, takže vedci sami nevedia, čo sa stane, preto netreba panikáriť a brať ich závery s rezervou.
Vedci neustále zdokonaľujú modely snažiace sa vypočítať, kam klimatická zmena presne povedie, napriek tomu, že všetci seriózni vedci sa zhodujú na tom, že klimatickú zmenu spôsobili ľudské aktivity. Prvý dôvod na neustále zdokonaľovanie výpočtov je ten, že vedci nemôžu vedieť, ako jednotlivé štáty a spoločnosti zareagujú a ako rýchlo sa podarí ľudské aktivity transformovať na čistejšie zdroje energie. Preto klimatológovia pracujú v tzv. scenároch 4 – modelujú budúcnosť na základe dát, podľa toho, ako sa môžu zmeniť jednotlivé ľudské aktivity. Súvisí to aj s tým, aké vstupné parametre (počiatočné podmienky), fyzikálne modely, používajú a do akej hĺbky, presnosti či podrobnosti idú. To súvisí s druhým dôvodom, prečo vedecká debata o dôsledkoch zmeny klímy neustále prebieha a prebiehať bude – uhlíkový cyklus Zeme, to znamená prirodzený kolobeh uhlíka, je stále pomerne málo preskúmanou oblasťou. Vedci na celom svete sa začali touto témou systematickejšie zaoberať vlastne až po tom, čo sa ukázalo, že ľudské aktivity výrazne menia klímu na Zemi. To, v čom sa však seriózni vedci na základe dôkazov zhodujú, je, že ľudská činnosť je najvýznamnejší činiteľ, ktorý mení klímu a otepľuje planétu tak rýchlo, ako žiadna iná aktivita alebo prirodzený faktor v histórii Zeme.
6
Klíma loby ohýba vedecké výskumy. Veď existuje 500 vedcov, ktorí tvrdia, že ľudská činnosť nemá nič spoločné s klimatickými zmenami
Naozaj existuje list, ktorí podpísalo 500 ľudí, ktorí sa postavili za teóriu, že klimatická zmena nie je spôsobená ľudskou činnosťou. Organizácie overujúce fakty však zistili 5, že medzi týmito ľuďmi nie je takmer žiadny vedec, venujúci sa výskumu klímy, niektorí dokonca nie sú ani vedci, pričom veľká časť z týchto ľudí je spojená s organizáciami propagujúcimi aktivity fosílneho priemyslu – uhlie, ropa, zemný plyn a pod. Takže tento list nie je záverom štúdie 500 vedcov, ide len o osobný názor ľudí, ktorí sa výskumom klímy seriózne nikdy nezaoberali.
Chráňme a saďme lesy a celá klimatická zmena sa zastaví
7
Stromy, podobne ako väčšina rastlín, naozaj spotrebúva CO2, veď to je podstata fotosyntézy, o ktorej sa učia deti na základnej škole. Strom “zoberie zo vzduchu” CO2 a premení ho vďaka slnečnému žiareniu na kyslík, pričom zvyšný uhlík uchová vo svojom tele (vďaka tomu rastliny hrubnú a rastú). Ibaže v atmosfére je také množstvo CO2, aké tam nebolo posledných 3-5 miliónov rokov. Okrem toho lesy, stromy a rastliny nespotrebúvajú CO2 zo vzduchu rovnako počas celého roka – závisí to od počasia, typu pôdy a podobne 6. Ľudia však vypúšťajú skleníkové plyny (oxid uhličitý a metán) neustále – elektrina sa vyrába stále, rovnako ako teplo, autá jazdia, poľnohospodárstvo funguje neustále. V takomto množstve lesy samé o sebe nedokážu “pohltiť” toľko CO2, aby ľudské aktivity prestali planétu zohrievať. Jediná šanca, ako dostať do atmosféry menej CO2 je všade, kde to je možné, prejsť z fosílnych palív (ropa, uhlie, zemný plyn) na úspornejšie systémy s čistejšími zdrojmi energie. Preto potrebujeme mať viac energeticky efektívnych budov, ktoré nemíňajú energiu zbytočne a energiu (elektrinu a teplo) vytvárať čo najviac z obnoviteľných zdrojov energie.
8
Slovensko nepotrebuje nič robiť, stačí tlačiť na Čínu a USA, aby prestali produkovať toľko CO2
Faktom je, že najväčší producenti skleníkových plynov v súčasnosti sú Čína, USA, EÚ, India, Rusko a Japonsko 7. Doteraz, však, USA vypustili 28% emisií, Európska únia 22%, Čína 12% ak vezmeme do úvahy vypúšťanie skleníkových plynov v celej histórii, resp. od začiatku priemyselnej revolúcie v r. 1751. Európska únia chce využiť zmenu na uhlíkovo neutrálnu spoločnosť, aby si aj do búdcnosti zabezpečila konkurencieschopnosť a inovácie. Druhý aspekt je, že ak chceme vyriešiť akýkoľvek problém, musíme vždy začať od seba – ak malé Slovensko nebude robiť nič, len ďalej produkovať skleníkové plyny, neprispieva k riešeniu problému a ani nenapreduje vo vyvíjaní takého spôsobu života a čistejších technológií, ktoré budú v budúcnosti nevyhnutné na celom svete. Okrem toho opatrenia na zmiernenie klimatickej zmeny potrebujeme robiť najmä pre seba – ak budeme mať napríklad kvalitné budovy, nemusíme toľko energie míňať na ich vykúrenie a vychladenie a nebude toľko ľudí trpieť energetickou chudobou. Ak budeme mať viac energie pochádzajúcej z obnoviteľných zdrojov a produkovanej v regiónoch, budeme odolnejší voči výpadkom napríklad pri extrémnych prejavoch počasia, ktorých je s prehlbujúcou sa klimatickou zmenou viac a sú tiež intenzívnejšie.
9
Klimatické hnutie je výmysel, ide tu len o zavedenie nových daní a obmedzovanie práv a slobôd
Neexistuje žiadne centrálne koordinované klimatické hnutie. Sú tu však vedci, ochranári, politici, aktivisti a iní odborníci, ktorí upozorňujú na to, že ak neprestaneme vypúšťať do atmosféry toľko uhlíka, planéta sa zmení natoľko, že na mnohých miestach prestane byť pre ľudí obývateľná – a títo ľudia sa potom presunú do iných krajín, čo vytvára ešte väčší problém s migráciou. Nie je tiež pravda, že množstvo ľudí, odborníkov a inštitúcií tlačí na klimatické dane – sú rôzne riešenia, ako znížiť vypúšťanie skleníkových plynov. Uhlíková daň je len jedna z nich a ak sa aj o nej hovorí, tak najmä v súvislosti s veľkými znečisťovateľmi ovzdušia, alebo sa hovorí o takom nastavení, ktoré zníži daň z práce a zvýši daň zo spotreby, teda sa viac oplatí pracovať a menej nadbytočne spotrebovávať.
S obmedzovaním práv a slobôd je to tak, že čím skôr začneme konať, tým menej sa naše životy budú musieť zmeniť. Ak klimatická zmena bude v súčasnom tempe prebiehať aj ďalej, je možné, že spôsobí také škody a zmeny v spoločnosti, ktoré povedú k nástupu diktátorských režimov, ktoré budú hľadať radikálne riešenia za cenu obmedzovania práv a slobôd. Aj preto vedci odporúčajú konať okamžite a zmierniť vplyv človek na klímu Zeme.
10
Stačí tlačiť na veľké korporácie a klimatická zmena sa zastaví
Klimatická zmena sa nezastaví, ak bude ktokoľvek na kohokoľvek tlačiť, pretože neexistuje jeden pôvodca skleníkových plynov. Klíma sa otepľuje vďaka ľudským aktivitám, ktoré sú výsledkom mnohých prepojených ľudských činností. Riešením je vytvoriť taký systém opatrení, aby sa do atmosféry neuvoľňovalo viac uhlíka, ako Zem stihne zachytiť, inak povedané, aby sme vypúšťali len do výšky celkových záchytov (to je tá uhlíková neutralita8). Priemysel (veľké korporácie) pritom vypúšťajú menej CO2, ako vzniká pri výrobe energií a tepla. Preto vieme veľa urobiť aj bez veľkých korporácií – napríklad ak naše domy, byty a kancelárie budú energeticky efektívne a energia bude vyrobená z obnoviteľných zdrojov.